Od 1. augusta 2026 sa mení praktický postup pri pozastavení živnosti. Ak má SZČO povinné sociálne poistenie a nemá iné oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, Sociálna poisťovňa zaeviduje prerušenie poistenia automaticky a živnostníka o tom sama informuje. Pre podnikateľov ide o administratívnu úľavu, pre účtovníkov a finančných manažérov však zároveň o dôvod upraviť interné kontrolné postupy, aby sa správne posúdili výnimky, súbehy oprávnení a finančný dopad na odvody.
Administratívna úľava, ktorá má finančný význam
Od 1. augusta 2026 sa pre časť samostatne zárobkovo činných osôb mení postup, ktorý bol dlhé roky vnímaný ako drobná, ale riziková administratívna povinnosť. Pri pozastavení živnosti už živnostník v typickej situácii nebude musieť osobitne oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie povinného sociálneho poistenia, pretože túto evidenčnú zmenu prevezme Sociálna poisťovňa a po jej vykonaní bude dotknutú SZČO informovať. Na prvý pohľad ide najmä o zníženie byrokracie, no z finančného pohľadu je podstatné, že sa mení kontrolný bod v procese, ktorý rozhoduje o tom, za ktoré obdobie má podnikateľ platiť sociálne poistné a kedy sa poistný vzťah prerušuje.
Sociálna poisťovňa vo svojej aktualite z 16. júla 2026 uviedla, že od 1. augusta 2026 zaniká povinnosť živnostníka oznamovať vznik alebo skončenie prerušenia povinného poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pričom poisťovňa bude o vzniku alebo skončení prerušenia informovať sama, a to v lehote do 20 dní od príslušnej udalosti. Táto informácia je dôležitá najmä pre tých podnikateľov, ktorí živnosť využívajú sezónne, prerušujú ju z dôvodu dočasného ukončenia zákaziek alebo ju pozastavujú počas obdobia, keď reálne nevykonávajú ekonomickú činnosť.
Kedy Sociálna poisťovňa zaeviduje prerušenie automaticky
Nový postup sa týka pozastavenia prevádzkovania živnosti, ak je SZČO povinne sociálne poistená a v relevantnom období nemá iné platné oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne nevykonáva činnosť, pri ktorej sa oprávnenie nevyžaduje alebo sa postupuje podľa osobitného predpisu. V takom prípade prerušenie povinného poistenia vzniká samotným pozastavením prevádzkovania živnosti a Sociálna poisťovňa má informáciu spracovať na základe údajov, ktoré dostane z príslušných registrov alebo evidencií.
Prakticky to znamená, že živnostník, ktorý si pozastaví jedinú aktívnu živnosť od 5. augusta 2026 a nemá popri nej ďalšie podnikateľské oprávnenie, už nebude musieť posielať Registračný list fyzickej osoby len preto, aby Sociálnej poisťovni oznámil prerušenie povinného poistenia z dôvodu pozastavenia živnosti. Sociálna poisťovňa má prerušenie zaevidovať sama a živnostníka o vykonaní tejto evidencie informovať do 20 dní. Z pohľadu riadenia financií je dôležité sledovať nielen dátum pozastavenia živnosti, ale aj dátum, od ktorého poisťovňa prerušenie eviduje, pretože práve tieto dátumy určujú, za aké obdobie ešte vzniká povinnosť uhradiť poistné.
Automatické zaevidovanie prerušenia zároveň pomáha znižovať riziko, že živnostník prehliadne lehotu, zabudne na papierové alebo elektronické oznámenie a následne bude riešiť opravné podania, vysvetľovanie rozdielov alebo duplicitné interné kontroly. Pre menšie firmy a účtovné kancelárie je to praktická úľava, pretože doteraz sa aj jednoduché pozastavenie živnosti muselo premietnuť do samostatného úkonu voči Sociálnej poisťovni, ktorý sa dal ľahko prehliadnuť v období dovoleniek, sezónnych výpadkov alebo organizačných zmien.
Kde oznamovacia povinnosť zostáva
Najväčšie riziko novej úpravy spočíva v tom, že podnikatelia si ju môžu vysvetliť príliš široko. Sociálna poisťovňa výslovne uvádza, že ak k pozastaveniu alebo obnoveniu živnosti došlo pred 1. augustom 2026, pôvodná oznamovacia povinnosť zostáva zachovaná a SZČO musí túto skutočnosť oznámiť do 30 dní. Rovnako sa nič nemení pri SZČO, ktoré vykonávajú činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, pretože pri týchto oprávneniach zostáva povinnosť nahlásiť prerušenie činnosti do 30 dní.
Toto je dôležité najmä pri profesiách, kde podnikateľ nemá iba živnostenský list, ale aj iné oprávnenie, licenciu, povolenie alebo osobitný právny režim výkonu činnosti. Ak má SZČO popri živnosti aj iné aktívne oprávnenie, samotné pozastavenie živnosti nemusí viesť k prerušeniu povinného poistenia, pretože poistný status sa môže opierať o zostávajúce oprávnenie alebo pokračujúcu samostatnú zárobkovú činnosť. Z finančného pohľadu je preto potrebné posúdiť celú štruktúru podnikania, nie iba jednu živnosť, ktorá sa práve pozastavuje.
Dopad na cash-flow a odvodové plánovanie
Pre SZČO, ktorá podniká sezónne alebo má výrazne kolísavé príjmy, môže správne pozastavenie živnosti a prerušenie povinného sociálneho poistenia priniesť merateľný finančný efekt. Ak živnostník v období prerušenia činnosti negeneruje tržby, sociálne poistné prestáva byť nákladom spojeným s aktívnym výkonom podnikania a stáva sa platbou, ktorú treba veľmi presne právne odôvodniť. Nový režim znižuje administratívnu bariéru pri správnom spracovaní tejto situácie, a tým pomáha podnikateľovi rýchlejšie dostať odvodové náklady do súladu s reálnym stavom činnosti.
Treba však rozlišovať medzi sociálnym poistením a zdravotným poistením, pretože pozastavenie živnosti a prerušenie povinného sociálneho poistenia automaticky nerieši všetky odvodové povinnosti podnikateľa. Zdravotné poistenie sa posudzuje podľa osobitných pravidiel a podnikateľ musí sledovať, či je zamestnancom, poistencom štátu alebo samoplatiteľom. Ak sa v internom finančnom plánovaní zmena vyhodnotí iba cez Sociálnu poisťovňu, môže vzniknúť skreslený obraz mesačnej úspory, pretože časť odvodového zaťaženia môže pokračovať iným spôsobom.
Nové pravidlá pri pozastavení živnosti sú dobrou správou pre živnostníkov aj pre účtovné tímy, pretože od 1. augusta 2026 sa v bežnom prípade znižuje počet povinných oznámení voči Sociálnej poisťovni. Najväčšiu hodnotu však prinesú tým podnikateľom, ktorí si k administratívnej úľave doplnia aj finančnú disciplínu, presnú evidenciu dátumov, kontrolu súbežných oprávnení a jasný postup pri obnovení činnosti. Z pohľadu CFO nejde len o menej papierovania, ale o lepšie riadenie odvodového nákladu v období, keď podnikateľ činnosť dočasne nevykonáva.