Pomerne často kladená otázka 4-denného pracovného týždňa nás všetkých vedie k zamýšľaniu, čo nám môže priniesť, alebo čo nám môže vziať. Bola by táto zmena príležitosť, alebo sú s ňou spojené aj riziká? A ak áno, akého charakteru? Čo je výhodnejšie? Z čoho môžu viac ťažiť zamestnanci? A čo na to ekonomika podniku, či dokonca krajiny?
4-denný týždeň môže prinášať rôzne príležitosti, a to nielen v kontexte Slovenska, ale všeobecne v každej krajine. Ale pozor, nie je to len o pozitívach, no aj o rizikách. Medzi tými hlavnými pozitívami môžeme spomenúť:
- Zlepšená rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.
- Skrátený pracovný týždeň môže motivovať zamestnancov k väčšej efektivite a sústredeniu, aby stihli splniť svoje úlohy v obmedzenom čase.
- Menej pracovných dní môže prispieť k zníženiu stresu a vyhorenia, čo môže pozitívne ovplyvniť celkovú pohodu zamestnancov.
- Vyššia spokojnosť zamestnancov predstavuje nižšiu fluktuáciu, a teda lepšiu ekonomickú silu podniku.
Ako sme spomínali, nie je to len o pozitívach, ale pozor aj na riziká:
- Kratší pracovný týždeň môže priniesť riziko poklesu produktivity, ak nie je správne riadený a organizovaný.
- Zavedenie 4-denného pracovného týždňa môže viesť k zvýšeným nákladom pre zamestnávateľov, ak nebudú správne plánovať zvýšený pracovný tlak na zvyšujúcu sa produktivitu. A ak nie sú správne plánované a riadené, 4-denné pracovné týždne môžu viesť k organizačným problémom a komplikovať plánovanie úloh a projektov samotných.
- Niektoré odvetvia môžu mať ťažkosti pri implementácii kratšieho pracovného týždňa, najmä ak vyžadujú nepretržitú prevádzku alebo vyššiu flexibilitu.
Mnoho zamestnancov z tej takzvanej “mladšej generácie” prejavujú nadšenie pri tejto téme, ale skúsme si rozobrať na drobné aj to, kto predstavuje pracujúcich na Slovensku a aký podiel na tom má konkrétna generačná skupina X, Y alebo Z. Prečo? Pretože v závislosti od generačnej štruktúry je možné odhadovať očakávania a vývoj prístupu k tejto otázke.
Takže najprv si poďme zadefinovať, kto je predstaviteľom jednotlivej generačnej skupiny. Generácie X, Y a Z sú označenia, ktoré sa často používajú na klasifikáciu ľudí podľa ich ročníkov narodenia a spoločenských skúseností, ktoré zdieľajú. Tu sú základné charakteristiky každej generácie:
1. Generácia X
Ročníky narodenia: Približne od konca 60. rokov do začiatku 80. rokov.
Charakteristické rysy: Ľudia tejto generácie zažili výrazné spoločenské zmeny, vrátane rozvoja počítačovej technológie a príchodu internetu. Sú často opisovaní ako skupina nezávislá, skeptická voči autorite a schopná prispôsobiť sa zmene.
2. Generácia Y (známa aj ako Mileniáli)
Ročníky narodenia: približne od začiatku 80. rokov do polovice 90. rokov.
Charakteristické rysy: Táto generácia je prvou, ktorá vyrastala so širokým prístupom k osobným počítačom, internetu a mobilným telefónom. Sú považovaní za technologicky zdatnejších a otvorenejších novým formám komunikácie. Taktiež sa zdôrazňuje ich záujem o rovnosť a sociálnu spravodlivosť.
3. Generácia Z
Ročníky narodenia: Približne od polovice 90. rokov do konca prvej dekády 21. storočia.
Charakteristické rysy: Táto generácia je vyrastajúca v digitálnom veku, pričom má prístup k technológiám od najútlejšieho veku. Jej členovia sú často považovaní za digitálnych nadšencov so silným dôrazom na online komunikáciu a zdieľanie obsahu. Zároveň sa vyznačujú flexibilitou, schopnosťou rýchlej adaptácie a záujmom o globálne otázky.
Rozdiely medzi týmito generáciami sú výsledkom rozvoja technológií, kultúrnych zmien a spoločenských udalostí, ktoré ovplyvnili ich formovanie a hodnoty. Je však dôležité si uvedomiť, že tieto charakteristiky predstavujú všeobecné trendy, no každý je individuálny a medzi jednotlivcami v každej generačnej skupine môžu byť obrovské individuálne rozdiely.
Aký je teda počet jednotlivých zamestnancov podľa generačných kategórii na Slovensku? Na základe štatisticky spracovaných dát dostupných na stránkach Inštitútu zamestnanosti SR máme k dispozícii dáta, ktoré hovoria jasnou rečou. Celkový počet pracujúcich podľa jednotlivých ročníkov:
(Zdroj: https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-eu/SK )
Z uvedeného vyplýva, že v roku 2022 bolo na Slovensku 3,66 mil. pracujúcich (rozumej zamestnaných) ľudí. Z nich predstavuje generačná štruktúra:
Na základe tejto kategorizácie a špecifík jednotlivých generačných kategórií môžeme očakávať určitý prístup k téme 4-denného pracovného týždňa. Otázka preferencií voči pracovnému týždňu môže byť pochopiteľne veľmi individuálna a závisieť na mnohých faktoroch vrátane profesie, kultúrnych vplyvov, osobných hodnôt a skúseností. Neexistuje určite jednoznačná odpoveď, ktorá generácia preferuje 4-denný pracovný týždeň, pretože názory na túto tému môžu výrazne variovať v rámci každej generácie. Avšak i napriek tomu môžeme vidieť niektoré tendencie, ktoré môžu mať vplyv na postoj k pracovnému času v jednotlivých generáciách.
- Generácia X
Ľudia tejto generácie mohli byť vystavení tradičným pracovným hodinám a pracovným vzorcom, ale zároveň sa stali svedkami zmien v pracovných trendoch, najmä s nástupom technológií. Niektorí z nich môžu byť otvorení skráteným pracovným týždňom, ak to prináša vyvážený životný štýl. Avšak silným nástrojom ovplyvňujúcim správanie tejto generácie je práve tradícia a zvyky. Preto túto generáciu vnímame práve ako tú najviac konzervatívnu k takejto zmene na 4-denný pracovný týždeň.
- Generácia Y (Mileniáli)
Táto generácia často zdôrazňuje dôležitosť rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Mnohí mileniáli môžu byť otvorení flexibilným pracovným vzorcom, vrátane skrátených pracovných týždňov, ak to umožňuje efektívne plnenie pracovných úloh.
- Generácia Z
Ľudia tejto generácie môžu prichádzať na trh práce s očakávaním flexibilnejších pracovných podmienok a súčasných trendov v oblasti práce. Záujem o rovnováhu pracovného a súkromného života by mohol byť silný aj v tejto generácii. Preto vnímame najväčší predpoklad k uprednostňovaniu 4 -denného pracovného času práve pri tejto generačnej kategórii.
Je dôležité poznamenať, že existuje veľká variabilita v preferenciách pracovných podmienok medzi jednotlivcami v rámci každej generácie. Trendy voči flexibilite pracovného času však môžu byť pozorované vo všetkých generáciách v súvislosti s rastúcim dôrazom na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výsledky implementácie 4-denného pracovného týždňa závisia od konkrétnych podmienok, kultúry a očakávaní v danej spoločnosti či krajine. Je dôležité starostlivo zvažovať a plánovať prednosti a výzvy spojené s touto pracovnou štruktúrou.
Ak zoberieme do úvahy generačné predpoklady a očakávania a zohľadníme počet pracujúcich na Slovensku práve z hľadiska ich generačnej kategórie, je vysoko pravdepodobné, že Slovensko je ešte veľmi konzervatívne a nepripravené na takúto zásadnú zmenu. Aspoň z hľadiska generačných preferencií. Taktiež na strane druhej, z pohľadu ekonomickej situácie Slovenska a potreby zvýšenia HDP nie je možné očakávať, že v najbližšom období by došlo k takejto významnej zmene nastavenia pracovného týždňa.
