Ako benchmarking pomáha prijímať lepšie manažérske rozhodnutia

Ako benchmarking pomáha prijímať lepšie manažérske rozhodnutia

Ako benchmarking pomáha prijímať lepšie manažérske rozhodnutia 1672 941 Zuzana Benešová

Zverejnenie finančných výsledkov slovenských spoločností za rok 2025 prináša podnikateľom, finančným riaditeľom aj manažérom jedinečnú príležitosť pozrieť sa na vlastné hospodárenie v širších súvislostiach. Mnohé firmy hodnotia svoju úspešnosť predovšetkým podľa medziročného rastu tržieb alebo výšky dosiahnutého hospodárskeho výsledku, avšak tieto údaje samy osebe neposkytujú dostatočne presný obraz o skutočnej výkonnosti podniku. Až porovnanie vlastných ukazovateľov s podnikmi podobnej veľkosti a z rovnakého odvetvia dokáže odhaliť silné stránky spoločnosti, upozorniť na skryté rezervy a vytvoriť spoľahlivý základ pre strategické rozhodovanie.

Benchmarking finančných výsledkov odhaľuje skutočný výkon spoločnosti


Aktualizované údaje spoločnosti FinStat za rok 2025 ukazujú, že slovenské podnikateľské prostredie je mimoriadne rozmanité, pričom takmer sedemdesiat percent spoločností dosahuje ročné tržby do 100 000 eur a iba približne jedno percento firiem prekračuje hranicu desiatich miliónov eur. Práve tieto štatistiky potvrdzujú, že objektívne hodnotenie vlastnej výkonnosti nemôže vychádzať z porovnávania s najväčšími hráčmi na trhu, ale musí zohľadňovať veľkosť podniku, charakter podnikania, počet zamestnancov aj odvetvie, v ktorom spoločnosť pôsobí. Benchmarking preto predstavuje jeden z najpraktickejších nástrojov moderného finančného riadenia, pretože umožňuje porovnať vlastné ekonomické ukazovatele s referenčnou skupinou podobných spoločností a identifikovať oblasti, v ktorých podnik zaostáva alebo naopak dosahuje nadpriemerné výsledky.

V praxi sa veľmi často stretávame s tým, že vedenie spoločnosti považuje rast obratu za hlavný ukazovateľ úspechu, pričom skutočná ekonomická situácia môže byť podstatne odlišná. Predstavme si výrobný podnik, ktorého tržby vzrástli z dvoch miliónov eur na 2,2 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o desať percent. Na prvý pohľad ide o veľmi priaznivý výsledok, avšak ak sa súčasne prevádzková marža znížila z ôsmich na päť percent, prevádzkový zisk poklesol zo 160 000 eur na 110 000 eur. Napriek vyššiemu obratu teda spoločnosť vytvorila o 50 000 eur nižší prevádzkový zisk, pričom dôvodom mohli byť rastúce výrobné náklady, vyššie ceny energií, zvyšovanie miezd alebo neaktuálne kalkulácie predajných cien. Bez dôkladnej analýzy finančných ukazovateľov by sa vedenie mohlo mylne domnievať, že podnik napreduje, hoci jeho ekonomická výkonnosť sa v skutočnosti zhoršuje.
Porovnanie vlastných výsledkov s ostatnými podnikmi zároveň umožňuje odhaliť, či ide o problém konkrétnej spoločnosti alebo o trend, ktorý ovplyvňuje celé odvetvie. Ak napríklad väčšina konkurentov dokáže udržať prevádzkovú maržu na úrovni siedmich percent a analyzovaná firma dosahuje iba päť percent, vzniká priestor na podrobnejšie preskúmanie výrobných procesov, cenotvorby alebo nákladovej štruktúry. Takéto porovnanie poskytuje manažmentu oveľa hodnotnejšie informácie než samotné sledovanie medziročného vývoja vlastných hospodárskych výsledkov.

Finančné ukazovatele poskytujú manažérom podstatne viac informácií než samotný hospodársky výsledok
Účtovná závierka obsahuje množstvo údajov, ktorých správna interpretácia rozhoduje o kvalite manažérskych rozhodnutí. Hospodársky výsledok síce zostáva jedným z najdôležitejších ukazovateľov, avšak bez poznania súvislostí môže vytvárať skreslený obraz o skutočnej kondícii spoločnosti. Oveľa presnejšie hodnotenie umožňuje sledovanie prevádzkovej marže, rentability vlastného kapitálu, pridanej hodnoty na zamestnanca, produktivity práce, obratu zásob, priemernej doby inkasa pohľadávok alebo vývoja zadlženosti.

Praktický význam týchto ukazovateľov možno ilustrovať na spoločnosti s ročným obratom päť miliónov eur, ktorá zamestnáva štyridsať pracovníkov. Ak konkurenčný podnik dosahuje rovnaké tržby s dvadsiatimi ôsmimi zamestnancami, rozdiel nemusí automaticky znamenať vyššie pracovné tempo zamestnancov, ale často poukazuje na lepšie nastavené interné procesy, vyššiu mieru automatizácie alebo efektívnejší informačný tok medzi jednotlivými oddeleniami. Práve analýza produktivity práce býva jedným z prvých krokov pri optimalizácii nákladov, pretože umožňuje identifikovať činnosti, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu a zbytočne zaťažujú rozpočet spoločnosti.

Podobná situácia vzniká aj pri riadení pracovného kapitálu. Spoločnosť môže vykazovať rast tržieb o dvanásť percent, avšak ak zásoby narastú o tridsaťpäť percent, pohľadávky po lehote splatnosti sa zvýšia o štyridsať percent a logistické náklady vzrastú takmer o tretinu, podnik začína financovať svoj rast z vlastných zdrojov. Takýto vývoj postupne znižuje likviditu a môže viesť k situácii, keď firma síce dosahuje účtovný zisk, ale zároveň má problém financovať bežnú prevádzku alebo plánované investície. Pravidelné sledovanie finančných ukazovateľov preto pomáha odhaliť negatívne trendy podstatne skôr, než sa prejavia v podobe nedostatku hotovosti alebo zhoršenej schopnosti splácať záväzky.

Správne kalkulácie a benchmarking vytvárajú priestor na rast ziskovosti

Jednou z oblastí, ktorá výrazne ovplyvňuje hospodársky výsledok podniku, je správne nastavenie kalkulácií a rozvrhových základní. Mnohé spoločnosti venujú veľkú pozornosť zvyšovaniu obratu, pričom kalkulácie nákladov zostávajú niekoľko rokov bez významnejšej aktualizácie. Výsledkom býva situácia, keď sa režijné náklady rozpočítavajú podľa kritérií, ktoré už nezodpovedajú reálnemu priebehu výroby alebo poskytovania služieb, čo vedie k nesprávnemu určovaniu predajných cien aj k chybnému hodnoteniu ziskovosti jednotlivých produktov.

Predstavme si výrobnú spoločnosť, ktorá vyrába dva rozdielne produkty, pričom prvý si vyžaduje desať hodín výrobného času a druhý iba dve hodiny. Ak podnik rozpočítava režijné náklady iba podľa výšky obratu namiesto skutočného využitia výrobných kapacít, môže vzniknúť významné skreslenie nákladovosti jednotlivých výrobkov. Po prepočítaní kalkulácií sa môže ukázať, že produkt, ktorému vedenie dlhodobo venuje najväčšiu obchodnú podporu, vytvára minimálnu alebo dokonca zápornú maržu, zatiaľ čo menej propagovaný výrobok prináša podniku podstatne vyšší zisk. Takéto zistenia predstavujú dôležitý podklad pre rozhodovanie o cenovej politike, výrobnom programe aj obchodnej stratégii.

Pravidelný benchmarking finančných ukazovateľov spolu s kontrolou kalkulačných metód umožňuje manažmentu identifikovať rezervy, ktoré často zostávajú skryté pri bežnom sledovaní účtovných výkazov. Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že správne nastavené procesy, kvalitné manažérske reporty a dôsledná analýza ekonomických údajov dokážu zvýšiť ziskovosť podniku bez potreby rozsiahlych organizačných zmien alebo znižovania počtu zamestnancov. Práve schopnosť správne interpretovať finančné údaje a porovnať ich s vývojom trhu sa dnes stáva jednou z najvýznamnejších konkurenčných výhod, pretože umožňuje prijímať rozhodnutia založené na faktoch a nie iba na subjektívnom hodnotení aktuálnej situácie.

Ak chcete zistiť, ako si vaša spoločnosť stojí v porovnaní s konkurenciou a kde sa nachádza najväčší priestor na zvýšenie efektivity a ziskovosti, obráťte sa na spoločnosť Optimal Management. Pomôžeme vám pripraviť benchmarking, analyzovať finančné ukazovatele a nastaviť procesy tak, aby sa ekonomické rozhodnutia opierali o presné údaje a prinášali merateľné výsledky.

Zavolajte nám

+421 911 970 655

E-mail

office@optimalmanagement.sk

IČO: 35938412, IČ DPH: SK2022011222
Translate »